„Pravda a láska zvítezí nad lží a nenavistí“

Autor: Richard Schwarz | 31.12.2011 o 10:40 | (upravené 12.1.2012 o 2:40) Karma článku: 5,39 | Prečítané:  838x

Smrť Václava Havla vo mne opäť prebudila spomienky na November 1989. Boli sme študenti , okolitý svet fungoval v zabehnutých koľajách, komunistickí aktivisti lovili v študentských vodách vhodných kandidátov do KSS. Bolo to smutno-smiešne obdobie, kedy sme svoj slobodný názor silno uzamykali pod pokličku a naplno sa radšej venovali štúdiu a tiež študentským radovánkam, aké v tej dobe bolo možné zažívať. Ale veci verejné akosi neboli pre nás nijak zvlášť zaujímavé a s recesiou nám študentom vlastnou sme ich s humorom len tak letmo medzi rečou okomentovali.

A potom prišiel už spomínaný November 1989. Akýmsi zázrakom sa z nezaujímavej témy stala naša každodenná duchovná potrava, prebudila sa v nás túžba meniť veci k lepšiemu. Silná potreba hovoriť a presviedčať! Nie vyhrážkami a zastrašovaním, ale argumentami a milým slovom.

A pre tých, čo na to neboli zvyknutí to fungovalo ako balzam po všetkých tých rokoch ticha a nezainteresovanosti.

Dodnes si spomínam na eufóriu, keď sme v televízii videli po prvý krát osobu Václava Havla, o ktorom sme v skutočnosti mnoho nevedeli. Atmosféra tých dní nám priniesla jednu obrovskú pozitívnu zmenu. Bez akýchkoľvek pochybností sme mu verili a hltali po dúškoch každé jeho slovo.

Jeho pamätná veta „Pravda a láska zvítezí nad lží a nenavistí“ nebola len prázdna fráza, alebo heslo, na aké sme boli po roky minulého režimu zvyknutí. Bolo to ako niečo hmotné, čo sa dá uchopiť, bolo to úprimné a pravdivé posolstvo, ktoré nás motivovalo pranierovať zlo a napomáhať dobru. Taká to bola doba.

Odvtedy ubehlo vyše 20 rokov. A ako sa hovorí, čas aj v tomto prípade otupil ostrie takýchto posolstiev. Prišli roky mladučkej demokracie, rozdelenie našich dvoch republík, obdobie mečiarizmu, eldoráda, divokého západu, tunelovania a iných sprievodných javov znovunadobudnutej slobody. Slobody, ktorej skutočný význam táto doba značne deformovala.  A posolstvá novembrových dní z roku 1989 akosi postupne zapadali v prachu.

Pripomínam si dnes práve toto jeho heslo a myslím si, že je v prirodzenej ľudskej povahe veci porovnávať a konfrontovať. A preto je možné, že pravdu a lásku si budeme vážiť , až keď spoznáme lož a nenávisť, dobro, až potom, keď spoznáme zlo. A preto asi svet potrebuje okrem osobností ako Václav Havej aj také „osobnosti“ako Kim Čong Il. Ospravedľňujem sa za tvrdenie, že svet potreboval i Kim Čong Ila, pretože viem, že takto to posudzovať je výsadou nezainteresovaných. Jeho režim totiž spôsoboval a dodnes spôsobuje utrpenie miliónov ľudí.

Dnes som písal o krásnom posolstve, ktoré v sebe skrýva toto heslo. Túžim však po tom, aby naša spoločnosť dospela do štádia, kedy význam dobrých veci bude chápať i bez nutnosti poznania tých zlých. Potom by nás možno podobne napĺňala i myšlienka: „Pravda a láska nás vedie k dobrým rozhodnutiam “.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?