reklama

Kto bude plakať a kto sa bude smiať?

Už za pár dní sa dozvieme, aké bude mať rozuzlenie volebný rébus, koho posunie vôľa ľudu na piedestál a koho naopak výsledok zmetie na smetisko dejín. Už sa tu popísalo všeličo, niektorí  popustili uzdu fantázii, iní zase pragmaticky presviedčali o svojej pravde  a podaktorí s hnevom útočili na kohokoľvek, kto prišiel pod ruku. Rozdielov neúrekom, ale všetkým akosi zázrakom išlo o to isté. Presvedčiť, že oni sú tí praví, ktorí nastolia poriadok, zlepšia život ľuďom na Slovensku a jednoducho, že len oni zabezpečia prosperitu celej krajine.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Vynikajúce... Ale, čo tak sa zamyslieť nad tým, prečo sa to po voľbách nepodarí hocikomu, keď pred voľbami majú recept všetci ? Asi odpoveď nemusí byť až taká ťažká. Pretože na dosiahnutie rovnakých cieľov majú viacerí odlišné postupy. A realita vždy v plnej nahote ukáže, kto sa chce dopracovať k cieľu skutočne, a kto to heslo potrebuje len na výhru vo voľbách.

K tomu, aby sme najlepšie pochopili, čo nám história potvrdila, že niekto dokázal splniť svoje predvolebné predsavzatia, lebo zvolil správne postupy, nám poslúži zopár príkladov.

Keď v ére mečiarizmu sa Slovensko utápalo v mafiánskych kauzách, izolácii a celkovom úpadku, nebolo to preto, lebo HZDS nemalo aj správne ciele. Ale preto, lebo najvplyvnejší politici si z krajiny spravili trhací kalendár a celému národu sa vysmievali svojim konaním, kde jediný cieľ, ktorý naplnili bol, aby sa mali dobre aspoň oni a ich prisluhovači. K tomu, aby sa to zmenilo, stačili voľby v roku 1998, kedy vládu zostavovalo SDK, ako najsilnejší koaličný partner vtedy ešte ľavicovo-pravicovej koalície, jedinej možnej alternatívy voči mečiarizmu. Okamžite nastalo oživenie vďaka reformám a Slovensko sa pomaly dostávalo z medzinárodnej izolácie. Prvá Dzurindová vláda zabezpečila prístupové rokovania o vstupe Slovenska do NATO a do Európskej únie. To prvé sa podarilo zavŕšiť ešte za jej fungovania.

Už po ďaľších voľbách v roku 2002 sa podarilo na Slovensku vytvoriť stredo-pravicový blok opäť s lídrom, ktorým nebol nik iný ako SDKÚ, a toto obdobie možno nazvať jednoducho vzkriesením Slovenska. Stali sme členmi Európskej únie. Reformné kroky, ako v ekonomickej oblasti, ale i v súdnictve, zdravotníctve a iných odvetviach priniesli aj svoje vytúžené ovocie. Slovensko bolo v zahraničí označované ako ekonomický tiger, HDP rástlo neuveriteľným tempom, zadlžovanie krajiny sa zastavilo a prosperitu začali postupne pociťovať aj bežní občania. Bol to dobre rozbehnutý vlak, ktorý začala prvá Dzurindová vláda a pokračovalo sa i za druhej Dzurindovej vlády. Zaviedla sa rovná daň, investičné stimuly prinášali svoje ovocie, na zamedzenie korupcie a klientelizmu sa zrušili  práve vďaka SDKÚ akcie na doručiteľa, zaviedli sa elektronické podateľne na súdoch, vznikla špeciálna prokuratúra a špeciálny súd. Výsledkom bolo objasnenie mnohých závažných ekonomických trestných činov a takmer zdecimovanie Slovenského podsvetia.

Na tento trend bolo žiadúce nadviazať aj v nasledujúcom období v rokoch 2006-2010. To však vďaka ľavicovo-populistickej vláde strán SMER-HZDS-SNS sa zastavilo a vracalo Slovensko opačným smerom. Opäť sa ukázalo, akou ilúziou je ľavicovo-populistická politika, ktorá pod rúškom zabezpečenia sociálnych istôt nastolila opätovné zadlžovanie krajiny, prejedanie prostriedkov na nepremyslené druhy rôznych dávok a príspevkov. V medzinárodnom meradle sa síce podarilo dotiahnuť zavedenie eura, proces ktorý bol však nezvratne započatý druhou Dzurindovou vládou. Nimi nastolený trend kredibility Slovenska v zahraničí však permanentne klesal.

Z tohto malého obhliadnutia sa za nedávnou krátkou minulosťou mladej Slovenskej republiky, v súčasnosti je zrejmé, že uniesť zodpovednosť za osud krajiny na svojich pleciach a zabezpečiť rast medzinárodnej akceptácie našej krajiny spolu s jej ekonomickým rastom a s tým spätým zvyšovaním tvorby pracovných miest, jednoznačne úspešnejšie zvládla skupina politických subjektov orientovaných od stredu napravo.

V súčasnosti mnohé hlasy vyzývajú na generačnú výmenu, čo z hľadiska vývoja spoločnosti vždy prinieslo novú krv, nové myšlienky a nové impulzy do rozvoja spoločnosti. Je potrebné sa nad touto požiadavkou zamyslieť, nakoľko vychádza z mnohých nás tak akosi spontánne. Je potrebné pochopiť potrebu tejto požiadavky a rozsah jej zmyslu. Cítime, že je potreba nových tvárí, ale tvárí, ktoré nám zabezpečia kontinuálny rozvoj toho najpozitívnejšieho, čo sa v našej krajine udialo od roku 1989. To znamená, že dosť bolo hazardovania s preplytvaným časom pri jalových experimentoch v podaní populistov, nacionalistov a rôznych dobrodruhov, ale je potrebná mobilizácia všetkých tých pozitívnych myšlienkových názorov a postupov prezentujúcich tzv. stranami umiestnenými v našom politickom spektre napravo od stredu. Ak ľudia chcú voliť nové tváre a chcú zároveň politickú a ekonomickú stabilitu krajiny, nemôžu voliť inak, ako tak, že tie nové tváre budú krúžkovať v stranách, ktoré už v minulosti dokázali, že to s osudom tejto krajiny myslia dobre. Medzi nimi bola a dúfajme aj naďalej zostane lídrom SDKÚ-DS.

 

Richard Schwarz

Richard Schwarz

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nie som ten, čo sa mlčky prizerá...som advokát Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu