„Pravda a láska zvítezí nad lží a nenavistí“

Autor: Richard Schwarz | 31.12.2011 o 10:40 | (upravené 12.1.2012 o 2:40) Karma článku: 5,39 | Prečítané:  852x

Smrť Václava Havla vo mne opäť prebudila spomienky na November 1989. Boli sme študenti , okolitý svet fungoval v zabehnutých koľajách, komunistickí aktivisti lovili v študentských vodách vhodných kandidátov do KSS. Bolo to smutno-smiešne obdobie, kedy sme svoj slobodný názor silno uzamykali pod pokličku a naplno sa radšej venovali štúdiu a tiež študentským radovánkam, aké v tej dobe bolo možné zažívať. Ale veci verejné akosi neboli pre nás nijak zvlášť zaujímavé a s recesiou nám študentom vlastnou sme ich s humorom len tak letmo medzi rečou okomentovali.

A potom prišiel už spomínaný November 1989. Akýmsi zázrakom sa z nezaujímavej témy stala naša každodenná duchovná potrava, prebudila sa v nás túžba meniť veci k lepšiemu. Silná potreba hovoriť a presviedčať! Nie vyhrážkami a zastrašovaním, ale argumentami a milým slovom.

A pre tých, čo na to neboli zvyknutí to fungovalo ako balzam po všetkých tých rokoch ticha a nezainteresovanosti.

Dodnes si spomínam na eufóriu, keď sme v televízii videli po prvý krát osobu Václava Havla, o ktorom sme v skutočnosti mnoho nevedeli. Atmosféra tých dní nám priniesla jednu obrovskú pozitívnu zmenu. Bez akýchkoľvek pochybností sme mu verili a hltali po dúškoch každé jeho slovo.

Jeho pamätná veta „Pravda a láska zvítezí nad lží a nenavistí“ nebola len prázdna fráza, alebo heslo, na aké sme boli po roky minulého režimu zvyknutí. Bolo to ako niečo hmotné, čo sa dá uchopiť, bolo to úprimné a pravdivé posolstvo, ktoré nás motivovalo pranierovať zlo a napomáhať dobru. Taká to bola doba.

Odvtedy ubehlo vyše 20 rokov. A ako sa hovorí, čas aj v tomto prípade otupil ostrie takýchto posolstiev. Prišli roky mladučkej demokracie, rozdelenie našich dvoch republík, obdobie mečiarizmu, eldoráda, divokého západu, tunelovania a iných sprievodných javov znovunadobudnutej slobody. Slobody, ktorej skutočný význam táto doba značne deformovala.  A posolstvá novembrových dní z roku 1989 akosi postupne zapadali v prachu.

Pripomínam si dnes práve toto jeho heslo a myslím si, že je v prirodzenej ľudskej povahe veci porovnávať a konfrontovať. A preto je možné, že pravdu a lásku si budeme vážiť , až keď spoznáme lož a nenávisť, dobro, až potom, keď spoznáme zlo. A preto asi svet potrebuje okrem osobností ako Václav Havej aj také „osobnosti“ako Kim Čong Il. Ospravedľňujem sa za tvrdenie, že svet potreboval i Kim Čong Ila, pretože viem, že takto to posudzovať je výsadou nezainteresovaných. Jeho režim totiž spôsoboval a dodnes spôsobuje utrpenie miliónov ľudí.

Dnes som písal o krásnom posolstve, ktoré v sebe skrýva toto heslo. Túžim však po tom, aby naša spoločnosť dospela do štádia, kedy význam dobrých veci bude chápať i bez nutnosti poznania tých zlých. Potom by nás možno podobne napĺňala i myšlienka: „Pravda a láska nás vedie k dobrým rozhodnutiam “.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Petra Schutza

Obama nechal Trumpovi veľký problém a Plavčan odišiel

Nevypočítateľný a cholerický premiér, ktorý mení pozície cez noc, nie je lepši než bláznivý predseda parlamentu.

PLUS

Oklamať eurokomisiu nebude také jednoduché

Peniaze na vedu sa na Slovensku rozdeľujú pod úroveň civilizovaného sveta.


Už ste čítali?