A potom prišiel už spomínaný November 1989. Akýmsi zázrakom sa z nezaujímavej témy stala naša každodenná duchovná potrava, prebudila sa v nás túžba meniť veci k lepšiemu. Silná potreba hovoriť a presviedčať! Nie vyhrážkami a zastrašovaním, ale argumentami a milým slovom.
A pre tých, čo na to neboli zvyknutí to fungovalo ako balzam po všetkých tých rokoch ticha a nezainteresovanosti.
Dodnes si spomínam na eufóriu, keď sme v televízii videli po prvý krát osobu Václava Havla, o ktorom sme v skutočnosti mnoho nevedeli. Atmosféra tých dní nám priniesla jednu obrovskú pozitívnu zmenu. Bez akýchkoľvek pochybností sme mu verili a hltali po dúškoch každé jeho slovo.
Jeho pamätná veta „Pravda a láska zvítezí nad lží a nenavistí“ nebola len prázdna fráza, alebo heslo, na aké sme boli po roky minulého režimu zvyknutí. Bolo to ako niečo hmotné, čo sa dá uchopiť, bolo to úprimné a pravdivé posolstvo, ktoré nás motivovalo pranierovať zlo a napomáhať dobru. Taká to bola doba.
Odvtedy ubehlo vyše 20 rokov. A ako sa hovorí, čas aj v tomto prípade otupil ostrie takýchto posolstiev. Prišli roky mladučkej demokracie, rozdelenie našich dvoch republík, obdobie mečiarizmu, eldoráda, divokého západu, tunelovania a iných sprievodných javov znovunadobudnutej slobody. Slobody, ktorej skutočný význam táto doba značne deformovala. A posolstvá novembrových dní z roku 1989 akosi postupne zapadali v prachu.
Pripomínam si dnes práve toto jeho heslo a myslím si, že je v prirodzenej ľudskej povahe veci porovnávať a konfrontovať. A preto je možné, že pravdu a lásku si budeme vážiť , až keď spoznáme lož a nenávisť, dobro, až potom, keď spoznáme zlo. A preto asi svet potrebuje okrem osobností ako Václav Havej aj také „osobnosti“ako Kim Čong Il. Ospravedľňujem sa za tvrdenie, že svet potreboval i Kim Čong Ila, pretože viem, že takto to posudzovať je výsadou nezainteresovaných. Jeho režim totiž spôsoboval a dodnes spôsobuje utrpenie miliónov ľudí.
Dnes som písal o krásnom posolstve, ktoré v sebe skrýva toto heslo. Túžim však po tom, aby naša spoločnosť dospela do štádia, kedy význam dobrých veci bude chápať i bez nutnosti poznania tých zlých. Potom by nás možno podobne napĺňala i myšlienka: „Pravda a láska nás vedie k dobrým rozhodnutiam “.