Ale pozor!!!
Dnes, keď sa na námestiach ozývajú hlasy: „Stop rozkrádaniu“, „Chceme nové tváre v politike“ je jasné jedno. Aj keď sa Fico a jeho SMER-SD snažia navodiť atmosféru , že sa ich to netýka, opak je pravdou. Týka sa ich to a bytostne.
Veď to nie je tak dávno, čo jeho vládnutie dostalo prívlastok „šafárenie“ a je k tomu aj nespočetné množstvo argumentov.
Za všetky spomeniem iba niektoré. Rozkrádanie štátu v čase prepuknutej krízy. Dá sa skonštatovať , že po nástupe k moci, keď prebrali štát v dobrej ekonomickej kondícii sa zhostili svojej úlohy s patričnou vervou. Keď prišla kríza, svetové agentúry avizovali pokles hospodárskeho rastu aj na Slovensku. A už sme doma, výhovorka bola prichystaná a vyšší pokles, ako bol odhadovaný zakryli elegantne so šarmom, že vraj to bol zlý odhad a bolo to v dôsledku objektívnych príčin. Aké jednoduché. Ak k tomu pripočítame zaujímavosti, ako predražené PPP projekty, nástenkové tendre, predražené diaľnice, slávne sociálne podniky, dokončovanie prestavby Bratislavského hradu v najnevhodnejšom období za obrovské peniaze, výstavbu vily pre premiéra, tak sa nám puzzle pomaly poskladá.
Nehovoriac o „skvelom“ fungovaní súdnictva vďaka Mečiarovmu nominantovi Harabinovi, ktorý je zodpovedný za viac prešlapov, ako je únosné, výsledkom ktorých bolo takmer nefunkčné súdnictvo, o nezávislosti súdov sme mohli len snívať, celkovo boli obštrukcie v súdníctve najmarkantnejšie práve v tomto období.
A marazmus v sociálnej sfére spôsobili práve pseudoľavičiarske opatrenia, ako napr. neefektívne rozdávanie verejných prostriedkov nemotivačným spôsobom-rôzne dávky, ale i napríklad rušenie druhého dôchodkového piliera.
Je správne posúvať do politiky aj nové tváre, s tým sa dá stotožniť. Ale je nesprávne si myslieť, že týmto sme všetko akoby šibnutím čarovného prútika vyriešili. Je zrejmé, že v týchto pohnutých časoch pred voľbami, keď sú nánosy špiny rozsiate do spoločnosti veľké ako mrakodrapy, je možné sa spoľahnúť iba na fakty! A tie hovoria jasnou rečou! Skutočné blaho spoločnosti spočíva v celkovej prosperite krajiny. A tú bolo treba liečiť. Ozdravný proces, a o tom dnes nemožno pochybovať, započala vcelku úspešne hlavne pravica už od roku 1998 a medzi krajiny s najvyšším hospodárskym rastom sme sa zaradili aj vďaka pokračovaniu jej vládnutia v rokoch 2002-2006.