Kto bude plakať a kto sa bude smiať?

Autor: Richard Schwarz | 8.3.2012 o 9:28 | (upravené 8.3.2012 o 9:37) Karma článku: 5,18 | Prečítané:  434x

Už za pár dní sa dozvieme, aké bude mať rozuzlenie volebný rébus, koho posunie vôľa ľudu na piedestál a koho naopak výsledok zmetie na smetisko dejín. Už sa tu popísalo všeličo, niektorí  popustili uzdu fantázii, iní zase pragmaticky  presviedčali o svojej pravde  a podaktorí s hnevom útočili na kohokoľvek, kto prišiel pod ruku. Rozdielov neúrekom, ale všetkým akosi zázrakom išlo o to isté. Presvedčiť, že oni sú tí praví, ktorí nastolia poriadok, zlepšia život ľuďom na Slovensku a jednoducho, že len oni zabezpečia prosperitu celej krajine.

Vynikajúce... Ale, čo tak sa zamyslieť nad tým, prečo sa to po voľbách nepodarí hocikomu, keď pred voľbami majú recept všetci ? Asi odpoveď nemusí byť až taká ťažká. Pretože na dosiahnutie rovnakých cieľov majú viacerí odlišné postupy. A realita vždy v plnej nahote ukáže, kto sa chce dopracovať k cieľu skutočne, a kto to heslo potrebuje len na výhru vo voľbách.

K tomu, aby sme najlepšie pochopili, čo nám história potvrdila, že niekto dokázal splniť svoje predvolebné predsavzatia, lebo zvolil správne postupy, nám poslúži zopár príkladov.

Keď v ére mečiarizmu sa Slovensko utápalo v mafiánskych kauzách, izolácii a celkovom úpadku, nebolo to preto, lebo HZDS nemalo aj správne ciele. Ale preto, lebo najvplyvnejší politici si z krajiny spravili trhací kalendár a celému národu sa vysmievali svojim konaním, kde jediný cieľ, ktorý naplnili bol, aby sa mali dobre aspoň oni a ich prisluhovači. K tomu, aby sa to zmenilo, stačili voľby v roku 1998, kedy vládu zostavovalo SDK, ako najsilnejší koaličný partner vtedy ešte ľavicovo-pravicovej koalície, jedinej možnej alternatívy voči mečiarizmu. Okamžite nastalo oživenie vďaka reformám a Slovensko sa pomaly dostávalo z medzinárodnej izolácie. Prvá Dzurindová vláda zabezpečila prístupové rokovania o vstupe Slovenska do NATO a do Európskej únie. To prvé sa podarilo zavŕšiť ešte za jej fungovania.

Už po ďaľších voľbách v roku 2002 sa podarilo na Slovensku vytvoriť stredo-pravicový blok opäť s lídrom, ktorým nebol nik iný ako SDKÚ, a toto obdobie možno nazvať jednoducho vzkriesením Slovenska. Stali sme členmi Európskej únie. Reformné kroky, ako v ekonomickej oblasti, ale i v súdnictve, zdravotníctve a iných odvetviach priniesli aj svoje vytúžené ovocie. Slovensko bolo v zahraničí označované ako ekonomický tiger, HDP rástlo neuveriteľným tempom, zadlžovanie krajiny sa zastavilo a prosperitu začali postupne pociťovať aj bežní občania. Bol to dobre rozbehnutý vlak, ktorý začala prvá Dzurindová vláda a pokračovalo sa i za druhej Dzurindovej vlády. Zaviedla sa rovná daň, investičné stimuly prinášali svoje ovocie, na zamedzenie korupcie a klientelizmu sa zrušili  práve vďaka SDKÚ akcie na doručiteľa, zaviedli sa elektronické podateľne na súdoch, vznikla špeciálna prokuratúra a špeciálny súd. Výsledkom bolo objasnenie mnohých závažných ekonomických trestných činov a takmer zdecimovanie Slovenského podsvetia.

Na tento trend bolo žiadúce nadviazať aj v nasledujúcom období v rokoch 2006-2010. To však vďaka ľavicovo-populistickej vláde strán SMER-HZDS-SNS sa zastavilo a vracalo Slovensko opačným smerom. Opäť sa ukázalo, akou ilúziou je ľavicovo-populistická politika, ktorá pod rúškom zabezpečenia sociálnych istôt nastolila opätovné zadlžovanie krajiny, prejedanie prostriedkov na nepremyslené druhy rôznych dávok a príspevkov. V medzinárodnom meradle sa síce podarilo dotiahnuť zavedenie eura, proces ktorý bol však nezvratne započatý druhou Dzurindovou vládou. Nimi nastolený trend kredibility Slovenska v zahraničí však permanentne klesal.

Z tohto malého obhliadnutia sa za nedávnou krátkou minulosťou mladej Slovenskej republiky, v súčasnosti je zrejmé, že uniesť zodpovednosť za osud krajiny na svojich pleciach a zabezpečiť rast medzinárodnej akceptácie našej krajiny spolu s jej ekonomickým rastom a s tým spätým zvyšovaním tvorby pracovných miest, jednoznačne úspešnejšie zvládla skupina politických subjektov orientovaných od stredu napravo.

V súčasnosti mnohé hlasy vyzývajú na generačnú výmenu, čo z hľadiska vývoja spoločnosti vždy prinieslo novú krv, nové myšlienky a nové impulzy do rozvoja spoločnosti. Je potrebné sa nad touto požiadavkou zamyslieť, nakoľko vychádza z mnohých nás tak akosi spontánne. Je potrebné pochopiť potrebu tejto požiadavky a rozsah jej zmyslu. Cítime, že je potreba nových tvárí, ale tvárí, ktoré nám zabezpečia kontinuálny rozvoj toho najpozitívnejšieho, čo sa v našej krajine udialo od roku 1989. To znamená, že dosť bolo hazardovania s preplytvaným časom pri jalových experimentoch v podaní populistov, nacionalistov a rôznych dobrodruhov, ale je potrebná mobilizácia všetkých tých pozitívnych myšlienkových názorov a postupov prezentujúcich tzv. stranami umiestnenými v našom politickom spektre napravo od stredu. Ak ľudia chcú voliť nové tváre a chcú zároveň politickú a ekonomickú stabilitu krajiny, nemôžu voliť inak, ako tak, že tie nové tváre budú krúžkovať v stranách, ktoré už v minulosti dokázali, že to s osudom tejto krajiny myslia dobre. Medzi nimi bola a dúfajme aj naďalej zostane lídrom SDKÚ-DS.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Petra Schutza

Obama nechal Trumpovi veľký problém a Plavčan odišiel

Nevypočítateľný a cholerický premiér, ktorý mení pozície cez noc, nie je lepši než bláznivý predseda parlamentu.

PLUS

Oklamať eurokomisiu nebude také jednoduché

Peniaze na vedu sa na Slovensku rozdeľujú pod úroveň civilizovaného sveta.


Už ste čítali?